Liptovský Mikuáš

Druhý župný dom

Druhý župný dom

Najväčšia historická budova v strede mikulášskeho námestia, ktorá slúžila pre potreby stoličnej správy sa nezrodila pod šťastnou hviezdou. V dôsledku rozličných nepriaznivých okolností jej stavba trvala až 15 rokov (1778 – 1793) a nevyhli sa jej ani ničivé požiare. Liptovská stolica ešte za Márie Terézie odkúpila od zemepánov Pongrácovcov časť pozemku, na ktorom sa konali pravidelné trhy a jarmoky. čítať viac
Stavebné práce komplikovali spory medzi novým majiteľom pozemku a Pongrácovcami, ktorí mali pocit, že výstavba stoličného domu, obmedzuje ich trhové práva. Práce spomalili aj veľké finančné nároky murárskeho majstra Jakuba Drahného, ktorý ponúkol svoje služby za 13 tisíc zlatých. Zástupcovia župy preto spísali zmluvu s majstrom Petrom Grossmanom z Banskej Bystrice, ktorého požiadavky boli až o polovicu nižšie. Stavebný materiál, drevo a kameň dodala Liptovská stolica. Na najťažších prácach sa podieľali poddaní a väzni zo stoličného žalára. Peter Grossman musel v roku 1786 pre administratívne prekážky práce až na štyri roky pozastaviť. Rozostavaná budova bola medzitým značne poškodená vplyvom počasia a stavbu tak mohol odovzdať až v roku 1793. Po dokončení budovy tu pôsobili župní úradníci ale aj stoličný lekár – fyzikus, ktorý sa staral o zdravie obyvateľov mesta aj župy. Bola tu uložená stoličná pečať, pokladnica a stoličné zástavy. Zo severnej strany bola budova sídlom finančného riaditeľstva a daňového úradu. Po požiaroch v rokoch 1878 a 1883 bola zrekonštruovaná a nadstavaná o ďalšie podlažie podľa návrhu kráľovského architekta Imricha Légmana (1907). Hodnostári v nej úradovali až do zrušenia župného zriadenia v roku 1922. V súčasnosti v budove niekdajšieho druhého stoličného domu sídli obvodný úrad.
Priečelie zdobí erb Liptovskej župy, ktorý tvoria zvieracie motívy predstavujúce bohatstvo okolitých lesov, ale môžu predstavovať aj súperiace rody Zápoľských a Korvínovcov. V roku 1649 sa súčasťou erbu stal aj šípom prestrelený orol - symbol šľachtického rodu Ilešházyovcov.
čítať menej

Ďalšia
zastávka

Pokračujte v prehliadke:
Historický kompas