Gymnázium M. M. Hodžu
Secesná budova Uhorského kráľovského štátneho hlavného gymnázia v Liptovskom Svätom Mikuláša vznikala v čase prvej svetovej vojny, v rokoch 1914 – 1916 a po dokončení patrila medzi najmodernejšie v meste. Bola vybavená veľkými presvetlenými interiérmi a stupňovitými posluchárňami. Nechýbala, kresliareň, telocvičňa, dielne, dokonca školská kuchyňa a riaditeľňa spojená so súkromným bytom.
čítať viac
Stavbu dvojkrídlovej budovy s dominantnou vežou financovala maďarská vláda a realizovala stavebná firma Bálint és Jámbor, ktorú podporovalo ministerstvo kultúry a osvety. Maďarizačné tendencie sa odrazili aj na finálnom exteriéri v štýle maďarskej secesie. Červené tehlové rámovania na bielom podklade a pôvodne zelená strecha symbolizovali farby maďarskej trikolóry. Na vežičke bol umiestnený maďarský štátny znak, ktorý bol odstránený krátko po vyhlásení vzniku prvej Československej republiky. Výučbu v maďarskom jazyku nahradila slovenčina a gymnázium prijalo meno Michala Miloslava Hodžu. Pre nedostatok slovenských pedagógov prvú poprevratovú generáciu slovenskej inteligencie vychovali prevažne českí pedagógovia. Jedným z nich bol český spisovateľ a novinár Jaroslav Žák, ktorý zvečnil atmosféru gymnázia v knihách, na motívy ktorých boli nakrútené filmy ako Študáci a kantoři, Škola základ života a Cesta do hlubin študákovy duše.
čítať menej
Pokračujte v prehliadke:
Historický kompas