Expozícia, ktorá patrí pod Múzeum Janka Kráľa ľahko a zrozumiteľne dokumentuje náročné obdobie slovenského národného hnutia od roku 1780 až po revolúciu v rokoch 1848-49. Nájdete tu portréty najvýznamnejších osobnosti a najdôležitejšie udalosti prehľadne zachytené na časovej osi.  Práve na tejto fare sa udiali udalosti celoslovenského významu, a to založenie prvého slovenského kultúrneho spolku Tatrín v roku 1844 a o štyri roky neskôr tu štúrovci spísali prvý politický program Slovákov – Žiadosti slovenského národa,  v ktorých má prapôvod Ústava Slovenskej republiky. Vtedy sa tu zišlo asi tridsať štúrovcov, medzi nimi aj Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža a Jozef Miloslav Hurban, ktorí patrili k najvplyvnejším mužom svojej doby. Vášnivo diskutovali a hľadali možnosti, ako zlepšiť život slovenského národa. Napokon svoje požiadavky sformulovali do 14 bodov,  následne ich verejne vyhlásili v neďalekých Ondrašovských kúpeľoch a adresovali ich uhorskej vláde a snemu.  Bol to odvážny čin, za ktorý bol na nich vydaný zatykač a hrozilo im väzenie. A čo vlastne žiadali? Bod po bode si to môžete prečítať, keď si sadnete za veľký stôl na ich miesta. Na stoličkách nájdete portréty jednotlivých dejateľov a dokonca si môžete obliecť aj dobové kostýmy.  To, že boli Žiadosti spísané práve na tejto fare, nie je náhoda. Vtedy tu pôsobil ako kňaz Michal Miloslav Hodža a u neho sa štúrovci stretávali. Keď navštívite túto expozíciu budete vedieť všetko, čo by dobrý Slovák mal vedieť o týchto prevratných udalostiach. 

V druhej časti fary sa nachádza historická knižnica. Základom je Tranovského knižnica s cennými exemplármi Cithary sanctorum. Knižnica pozostáva z viac ako 2200 cenných kníh, výtlačkov a rukopisov. Najstaršia kniha pochádza z roku 1592. Knižnica patrí Tranosciu, jednému z najstarších slovenských vydavateľstiev, ktoré v roku 1898 mikulášski evanjelici. Je prístupná aj pre bádateľov.