Ktoré udalosti a osobnosti Liptovského Mikuláša najviac zasiahli do dejín slovenského národa a dostali sa na stránky učebníc? Najvýznamnejšie momenty sa jednoznačne odohrali v revolučných rokoch polovice 19. storočia. Vtedy bol v Mikuláši založený prvý kultúrny spolok Tatrín (1844) a spísaný prvý politický program Slovákov Žiadosti slovenského národa (1848) osobnosťami štúrovského hnutia na čele s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom, ktorý bol farárom mikulášskeho evanjelického zboru. Z učebníc sú nám známe ďalšie dôležité mená: zakladateľ prvej slovenskej verejnej knižnice Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, básnik – búrlivák Janko Kráľ, spisovatelia – súrodenci Rázusovci a z hudobnej výchovy tiež zakladateľ slovenskej národnej hudby Ján Levoslav Bella. V meste dodnes nájdeme stopy ich pôsobenia. Niektoré sú jasne viditeľné, niektoré takmer nepostrehnuteľné. Poďme ich spoločne nájsť a zažiť atmosféru udalostí presne tam, kde sa udiali.

---

Kľúčové momenty, kedy Slováci bojovali za svoje sebaurčenie, národnostné práva a jazyk

sa odohrali na evanjelickej fare počas pôsobenia kňaza a jazykovedca Michala Miloslava Hodžu. U neho sa stretávali najväčšie postavy štúrovskej generácie v dobe, keď dnešné Slovensko bolo súčasťou Uhorska a rodná slovenčina nebola úradným jazykom. Platila cenzúra, zákaz zhromažďovania sa a Slováci nemali ani zástupcov vo vláde. Za týchto neľahkých okolností po krôčikoch pripravovali lepšiu budúcnosť pre Slovákov. Mnohí boli za svoju činnosť prenasledovaní, väznení, neraz im hrozila smrť. Napriek tomu uskutočnili veľké veci, ktoré ovplyvnili smerovanie celého Slovenska. 

V auguste 1844 sa u Hodžu zišli viac ako dve desiatky slovenských národovcov a založili prvý celonárodný slovenský kultúrny spolok Tatrín. Jeho hlavným cieľom bolo vydávanie kníh v štúrovskej slovenčine, finančná podpora slovenských študentov, zakladanie nedeľných škôl či zbieranie hmotných a duchovných pamiatok predkov. Hoci Tatrín existoval relatívne krátko – len štyri roky, do slovenských dejín sa zapísal ako prvý celonárodný kultúrny spolok a priamy predchodca Matice slovenskej. 
 

    
 

O štyri roky neskôr po založení Tatrína sa slovenskí vlastenci znova stretli na fare u Hodžu.  Rozhodli sa spísať požiadavky svojho národa a adresovať ich najvyšším predstaviteľom Uhorského štátu. Požiadavky sformulovali do 14 bodov.  Asi najznámejšou požiadavkou sa stala požiadavka ustanovenia slovenčiny za úradný jazyk. V ďalších bodoch žiadali zrovnoprávniť všetky národy v Uhorsku, vytvoriť samostatný slovenský snem, zaviesť všeobecné volebné právo, žiadali slobodu tlače a zhromažďovania sa, používania národných symbolov či dôsledné zrušenie poddanstva. Každá jedna požiadavka znamenala veľmi veľa a ich splnením by sa výrazne zlepšili podmienky slovenských ľudí. V Liptovskom Mikuláši si aj dnes  môžeme všetky body Žiadostí prečítať priamo na priečelí starej evanjelickej fary, kde je v súčasnosti múzeum. Keď sem vstúpime, ocitneme sa presne v tom čase a priestore, kde o Žiadostiach štúrovci vášnivo diskutovali a napokon ich dali na papier. Nie je to však jediná pripomienka týchto dôležitých udalostí. Je ich tu hneď niekoľko – pred vstupom do fary  je umiestnená socha Ľudovíta Štúra, na fasáde pamätná tabuľa Michala Miloslava Hodžu a jeho socha v nadživotnej veľkosti pred blízkym Evanjelickým kostolom. Všetky spomínané pamiatky sa nachádzajú na námestí nesúcom názov Námestie Žiadostí slovenského národa.  

Ďalšou viditeľnou pripomienkou búrlivých chvíľ  je Pamätník Žiadostí slovenského národa, ktorý sa nachádza na mieste dnes už neexistujúcich Ondrašovských kúpeľov, kde štúrovci 11. mája 1848 Žiadosti vyhlásili. 
 

     

 

sa narodil v Liptovskom Mikuláši v roku 1822. Ako jeden z prvých písal v štúrovskej slovenčine hneď po jej uzákonení. V pamäti sa nám vynoria jeho Výlomky z Jánošíka, Jarná pieseň, Duma bratislavská či Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Samotného Janka Kráľa niektorí prezývali divným Jankom pre jeho nepokojnú búrlivácku povahu. Janko Kráľ stál pri zrode Tatrína, ale na písaní Žiadostí sa však už nepodieľal, pretože bol v tom čase spolu s učiteľom Rotaridesom uväznený za búrenie ľudu proti poddanstvu. Ich prepustenie z väzenia bolo dokonca jedným z bodov Žiadostí. Dnes túto rebelantskú  postavu slovenských dejín a literatúry pripomína socha v nadživotnej veľkosti na hlavnom námestí pri Kostole sv. Mikuláša len kúsok od miesta, kde sa narodil. Na tom istom námestí sa nachádza mestské múzeum, ktoré nesie jeho meno a kde je osobnosti Janka Kráľa venovaná časť expozície. 

 

  

Knihár a kníhkupec, ktorý videl lepšiu budúcnosť vo vzdelávaní obyčajných ľudí. Preto zakladal nedeľné školy pre dospelých, kde ich učil čítať, písať a počítať. Z knižnice, ktorú zriadil v roku 1829 vo svojom dome a bola prvou slovenskou verejnou knižnicou, požičiaval knihy každému, kto chcel čítať. Knižnica sa nachádzala len pár metrov od hlavného námestia v historickom centre. Ďalším výnimočným počinom Belopotockého bolo založenie prvého slovenského ochotníckeho divadla, ktoré prvýkrát vystúpilo s veselohrou Kocúrkovo v auguste 1830 v budove Čierneho orla, kde o tejto udalosti informuje pamätná tabuľa. Belopotocký bol veľmi činorodý a jeho aktivity skutočne široké. Napríklad rozvíjal vzťahy medzi slovenskými a českými vlastencami, zariaďoval študijné pobyty slovenských žiakov v Čechách, spolupracoval so štúrovcami, bol pri vzniku Tatrína, založil tradíciu národných výstupov na Kriváň a keď Štúr potreboval peniaze na vydávanie Slovenských národných novín, podporil ho 4-tisícami zlatých, čo vtedy bola veľká suma. Dnes je vizionárska osobnosť Belopotockého  stále prítomná v podobe jeho sochy pri Kostole sv. Mikuláša.  V rukách symbolicky drží roztvorenú knihu, ktorá ho sprevádzala celý život. Aj preto by bol iste hrdý, že tunajšia knižnica je pomenovaná práve po ňom.

 

Poetické detské veršíky z diel Zatúlané húsa, Môj macík či Varila myšička kašičku sprevádzali detstvom mnoho slovenských detí a pohľad na nádherne ilustrované knižočky vyvoláva príjemné spomienky na toto bezstarostné obdobie. Ich autorkou je Mária Rázusová-Martáková, ktorá spolu s bratom Martinom Rázusom patrí k významným osobnostiam mesta. Martina Rázusa najviac preslávili autobiografické romány Maroško a Maroško študuje, ktoré sa dočkali aj filmového spracovania. Pre dospelých to boli básnické zbierky To je vojna, Hoj Zem drahá či divadelná hra Hana. Martin Rázus pôsobil ako farár, zároveň bol aj známym politikom. Do dnešných dní sa zachoval ich rodný dom s muzeálnou expozíciou o ich živote.

---

Prvú slovenskú operu Kováč Wieland napísal rodák z Liptovského Mikuláša Ján Levoslav Bella

Už v predškolskom veku sa učil hrať na klavír a husle, neskôr aj organ. V učení napredoval tak rýchlo, že ako 10-ročný zožal veľký úspech na svojom prvom verejnom vystúpení. Vyštudoval teológiu, ale kňazskú prácu cítil ako prekážku vo svojom umeleckom napredovaní a osobnom živote. Zo Slovenska odišiel do Sedmohradska, oženil sa a pôsobil ako profesor hudby, dirigent a organista. Keď sa vrátil na Slovensko napísal operu Kováč Wieland a skomponoval mnoho komorných a orchestrálnych skladieb a piesní. Podobu Jána Levoslava Bellu zachytáva pamätná tabuľa na priečelí jeho rodného domu (v súčasnosti Katolícky dom) pri Kostole sv. Mikuláša.
 

    

Ak budete mať akékoľvek otázky, obráťte sa na INFORMAČNÉ CENTRUM mesta Liptovský Mikuláš. Tu vám ochotne poradíme a poskytneme bezplatné propagačné materiály.