Majstri slova
Tvorba, ktorá prežila čas a dodnes hovorí jasným hlasom. Príbehy, básne a myšlienky zrkadliace dobu, osobnú odvahu, hlboký cit pre človeka aj hravosť veršov, ktoré oslovujú najmladších.
Janko Kráľ
(1822-1876)
V tesnej blízkosti mikulášskeho námestia dodnes stojí dom, v ktorom sa narodil a vyrastal veľký básnik, rebel a revolucionár, Janko Kráľ. V múzeu, ktoré nesie jeho meno sa nachádza unikátna izba s autentickým nábytkom z pozostalosti básnika, ktorého mladosť bola spojená s aktivitami obrodeneckej generácie štúrovcov. V r. 1844 bol pri zrode Tatrína , v r. 1848 sa pre šírenie revolučných myšlienok medzi hontianskym poddaným ľudom dostal do väzenia, rok nato sa stal posádkovým veliteľom liptovských dobrovoľníkov. Najrevolučnejší zo štúrovcov mal povesť rebela a nepokojnej duše s túlavými topánkami. Viacero bielych miest v jeho životopise spôsobilo, že o ňom začali vznikať legendy. Tie podnecovala i najznámejšia z Kráľových básní, balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. V porevolučnom období osudy Janka Kráľa poznačila jeho minulosť. Ako „pansláv“ bol prekladaný z miesta na miesto a zastával nízke funkcie v štátnej správe. Skonal 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach. Dodnes sa presne nevie, kde ležia jeho pozostatky...
Martin Rázus
(1888–1937)
Keď v októbri 1888 prišlo na svet prvé dieťa chudobných vrbických manželov Rázusovcov, nik ani netušil, že sa práve narodila jedna z najvýznamnejších osobností cirkevného, literárneho a politického života v medzivojnovom Československu. Cesty života zaviedli Martina Rázusa do rôznych kútov Slovenska i mimo neho, Liptov však ostal miestom jeho profesijných začiatkov (v rokoch 1913–1921 pôsobil ako farár v Pribyline) a predovšetkým čarovným krajom detstva, tak ako ho oživil vo svojom životopisnom románe Maroško (1932), ktorý dodnes oslovuje malých i veľkých čitateľov.
Mária Rázusová-Martáková
(1905–1964)
Sedemnásť rokov po Martinovi pribudlo do rodiny Rázusovcov ôsme dieťa. Dievčatko dostalo meno Mária a podobne ako jej veľký brat, i ona našla zaľúbenie v slove – ako učiteľka, spisovateľka, prekladateľka i redaktorka detského časopisu Slniečko. Jej literárna tvorba je mnohostranná, svojho adresáta však najväčšmi oslovila poéziou pre najmenších. Mária Rázusová-Martáková prežila svoj život za hranicami rodného kraja, často sa sem však vracala, aby v liptovských dolinách načerpala inšpiráciu i fyzickú silu, ktorú jej odoberala vážna choroba. Na Liptov sa navždy vrátila po svojej smrti – pochovaná je na Vrbickom cintoríne.
Životu a dielu súrodencov Rázusovcov je venovaná múzejná expozícia Rodný dom Rázusovcov v mestskej časti Vrbica.
Životu a dielu súrodencov Rázusovcov je venovaná múzejná expozícia Rodný dom Rázusovcov v mestskej časti Vrbica.
Adam Matejka
(1905–1988)
História slovenského filmu nepozná väčšieho herca malých postáv. Od roku 1953, keď sa prvýkrát objavil pred kamerou, stvárnil ich vyše sto. Boli to síce epizódne, ale predsa nezabudnuteľné postavičky rázovitých dedinčanov, sedliakov, pastierov, hrobárov, kostolníkov, deduškov, bez ktorých by každý film stratil svoju atmosféru. Legendárna je jeho rola Piti báčiho v oskarovom Obchode na korze (1965), zahral si však aj v mnohých ďalších kultových filmoch slovenskej kinematografie, Bielikovým Jánošíkom (1962) počnúc a filmom Pacho, hybský zbojník (1975) končiac. Adam Matejka pričuchol herectvu už ako šestnásťročný na ochotníckom javisku v rodnej Paludzi. V r. 1949–1959 pôsobil v zájazdovom Dedinskom divadle, po jeho zániku sa vrátil na rodný Liptov i k svojmu pôvodnému obuvníckemu remeslu. Divadelné i filmové herectvo však zostalo súčasťou jeho života. A Matejku dnes v meste pripomína pamätná tabuľa na fasáde domu na Bottovej ulici, v ktorom žil od r. 1962. Spolu s manželkou je pochovaný na Vrbickom cintoríne medzi významnými osobnosťami mesta.