Oddaní hudbe
Hudba ako vášeň, povolanie aj životná cesta. Tóny, ktoré spájali ľudí, niesli emócie, nálady i posolstvá a zanechali trvalú stopu v pamäti generácií.
Ján Levoslav Bella
(1843–1936)
Svojím dielom vybudoval základy slovenskej národnej hudby. Bol aj uznávaným publicistom s vyhranenými názormi a výrazným štýlom. Popri štúdiu teológie vo Viedni si rozšíril hudobné vzdelanie. Svoje vrcholné diela – komorné skladby a väčšinu diel cirkevnej hudby vytvoril v Kremnici vo funkcii mestského kapelníka. Bella ako katolícky kňaz pociťoval rozpor medzi svojím povolaním a túžbou po rodinnom živote. Napokon sa kňazstva vzdal, odišiel do Sedmohradska, prijal protestantskú vieru a oženil sa. Pôsobil ako profesor hudby, dirigent a organista. Až keď sa v staršom veku vrátil na Slovensko, dospel k druhé-mu umeleckému vrcholu. Napísal slávnu operu Kováč Wieland a vytvoril ešte mnoho komorných i orchestrálnych skladieb a piesní.
Dušan Pálka
(1909 – 1998)
Hoci vyštudoval právo a istý čas sa venoval právnickému povolaniu, jeho osudom bola hudba. Z celoživotnej záľuby ju povýšil na svoju profesiu a od roku 1954 sa ako umelec v slobodnom povolaní venoval iba komponovaniu hudby. Jeho prvou úspešnou skladbou sa stalo tango „Nepovedz dievčatko nikomu“. Medzi širokú verejnosť sa dostalo v roku 1934 na jednej platni spolu s Aranyosovým tangom „Dita“. Obe skladby interpretoval Štefa Hoza a išlo o vôbec prvú gramoplatňu so slovenskými nahrávkami. Dušan Pálka sa zaradil medzi najúspešnejších tvorcov populárnej piesne v Československu, pričom od polovice 30. rokov až do polovice 60. rokov 20. storočia patril medzi najhranejších autorov. Jeho piesne mali vo svojom repertoári František Kryštof-Veselý, Karol Duchoň, Hana Hegerová, Jana Kocianová, Marcela Laiferová a mnohí ďalší. Medzi najznámejšie patrili skladby „Ešte raz ku tebe prídem, Prečo sa máme rozísť, So slzami v očiach, V Tatrách“ či rumba „Nauč sa to odo mňa“.
Jozef Piťo
(1795/1800- 1886)
Rodák z Tekovských Lužian prišiel do Mikuláša v 30. rokoch 19. storočia na čele vojenskej verbunkovej hudby. Po skončení vojenskej služby hrával nielen na všetkých významných mikulášskych podujatiach, ale aj na matičných zhromaždeniach v Martine či národných výstupoch na Kriváň. Jeho podobu poznáme z majstrovského portrétu Petra Michala Bohúňa. V auguste 1862 sa na tento obraz zozbierali svadobčania z Nemeckej (dnes Partizánskej) Ľupče na základe výzvy učiteľa Jána Kadavého. Od r. 1909 je portrét súčasťou zbierok Maďarského národného múzea v Budapešti.
Karol Ruppeldt
(1840 – 1909)
Učiteľ, organista a hudobný skladateľ, ktorý stál pri zrode speváckeho spolku Tatran. Viedol ho dlhých 30 rokov a vďaka jeho hudobnému vzdelaniu dosiahol vysokú umeleckú úroveň. Repertoár spevokolu zahral nielen slovanskú hudbu a ľudové piesne, ale aj prvotiny slovenských skladateľov, ako boli Ján Levoslav Bella, Mikuláš Schneider-Trnavský či Viliam Figuš-Bystrý. Spevokol vystupoval na koncertoch a slávnostiach, v kostoloch aj pri významných udalostiach v meste a okolí – napríklad pri otváraní škôl, posviackach zvonov či organov. Mnohé z týchto vystúpení mali dobročinný charakter a podporovali školy, cirkev alebo ľudí postihnutých nešťastiami, napríklad požiarmi.
Karol Ruppeldt komponoval najmä zborové skladby, upravoval slovenské národne piesne aj evanjelické chorály. Podieľal sa na vydávaní Slovenských spevov, do ktorých prispel 28 piesňami. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, zborník Partitúra aj Náuku o harmónii.